Skvost našej prírody, Demänovské jaskyňu slobody, prichádzajú navštevovať turisti a významé percento z nich tvoria zahraniční hostia. Túto jaskyňu som navštívila ešte ako žiačka základnej školy na Mudroňovej ulici v Martine. Spomínam to aj preto, lebo aj tentokrát som tu bola opäť s mojou spolužiačkou Katarínkou. Katka mi pomáha v kampani ako dobrovoľníčka. Darmo, priateľstvá zo školy, sú trvalé, čisté a úprimné. Aspoň ja to tak pociťujem. A ako vy?
Rozložení pred vstupom do jaskyne, sme sa rozprávali s viacerými zahraničnými Slovákmi. Niektorí emigrovali počas socializmu, ale boli aj takí, ktorí prišli svojim polovičkám z rôznych kútov sveta ukázať niečo pekné a zaujímavé z rodnej "hrudy". Prirodzenou témou, ktorá sa ponúkala na rozhovor, bola téma emigrácia. Čo boli ich dôvody odísť vtedy a teraz? Zdá sa, že dôvody vtedy a teraz, sú veľmi podobné. Nedôvera v štát a jej inštitúcie a dôvody spojené s uplatnením sa na trhu práce a jej ohodnotením. Jediným rozdielom je miera slobodného podnikania a slobody slova.
Ani vstup do jaskyne a chodník k nej, vedúci na úbočie Nízkych Tatier, sa za tých 50 rokov, čo som ju naposledy navštívila, temer nelíšil ... Rozmýšľm, či je to plus, či mínus. Môj sentiment spomienok to hodnotí ako plus, ale pre rozvoj turizmu na Slovensku to hodnotím ako mínus.
