Keďže som ešte nemala tú česť porozprávať sa s "mavačanmi", len sprostredkovane cez reláciu "Aj múdry schybí" ,bola som zvedavá na moje hodnotenie vzdelanosti národa v tomto kúte sveta. Stála som v parku, neďaleko od vchodu do kostola. Rodičia s deťmi sa práve rozchádzali zo svätej omše špeciálne vyhradenej pre rodičov a detičky. Všetci boli touto novinkou nadšení a medzi sebou sa rozprávali nárečím, ktoré sa dá dobre identifikovať.
Záhoráčtina a Záhoráci sú natoľko originálni, že milujeme ich humor a tiež pesničky. Hodnotenie si u mňa vyslúžili omnoho lepšie, ako v spomínanej relácii, keď sa pri mne pristavili a prehodili zopár slov. Ale to už rozprávali spisovnou slovenčinou. Škoda. Nabudúce ich poprosím, aby to skúsili so mnou po domácky. Aspoň sa niečo priučím.
