O prechod zo štátneho vlastníctva do súkromného sa mala postarať privatizácia. Nešťstím bolo, akú formu si vládna garnitúra zvolila. Za pár korún ju vo veľa prípadoch odklepla svojim vyvoleným a verným. Tí nemali managerské skúsenosti a preto mnohé skrachovali, ľudia prišli o prácu. Alebo ich len ďalej predali, zbohatli a bolo im jedno, čo bude s pracovníkmi. Tak sme prechod do druhého milénia oslávili pustnutím výrobných hál, prázdnymi maštaľami a smutným pohľadom v očiach. Konzervárne v Sabinove neboli výnimkou.
Keďže sme sa po revolúcii v 89 nevedeli v kapitalistickom svete pohybovať, nebol problém pre bývalých straníckych kádrov, ktorí mali prístup s prácou v zahraničí, aby sa zmocnili aj v novej ére koryta. Určitým typom ľudí, nevadí prezlikanie kabátov a je jedno, v akej dobe žijú. Prispôsobia sa jej.
Je však super, že už naše deti mohli ísť slobodne do zahraničia robiť, či študovať a budú môsť vymeniť vládnuce generácie z bývalého režimu. Držme si palce, nech sa to podarí, lebo náznaky sú už realita. Treba chodiť k voľbám a zodpovedne si vybrať budúcnosť.
