V Bytči som počas zbierania podpisov pod petíciu, stretla mnoho športovcov a preto sme sa rozhovorili práve na tému šport. Zhodli sme sa, že šport je jedno z najdôležitejších odvetví nášho hospodárstva. Prečo? Lebo formuje vôľové a socializačné vlastnosti u čoveka a tie sa šíria následne aj spoločnosťou. Šport vytvára kolektívne vedomie, trénuje vôľu, vytrvalosť, čestnosť, spravodlivosť. Schonosť spolupráce a slušnosť. Učí vyhrávať, ale aj so cťou prehrávať. Športovec vie, čo je to tréningový plán a dodržiava ho. Vie, čo je to nastavenie dlhodobej stratégie svojho rastu.
Športovec je lepšie pripravený do osobného a pracovného života a to sa týka nielen vrcholových, ale aj tých rekreačných, čo športujú pre radosť a dobrý pocit.
To, že sa na Slovensku vo všeobecnosti menej športuje, ako tomu bolo v nedávnej minulosti, má svoj vplyv aj na kondíciu spoločnosti. Vždy mi bolo smutno, keď školy zatvárali telocvične, lebo nebolo na ich obnovu a schátrali. Vždy mi bolo smutno, keď športové krúžky zanikali. Z akého podhubia potom majú vyrásť naši vrcholoví športovci, aby sme sa mohli tešiť z ich výsledkov a byť na nich hrdí? Na túto úlohu zostali len poväčšinou obetaví rodičia...., štátu chýba koncepcia rozvoja športu.
Dôsledkom tohto stavu, je nielen obéznejší národ, čo má vplyv na našu zdravotnú kondíciu, ale dopad je citeľný aj v oblasti úpadku vôľových vlastností nášho národa.
