27. July 2018

Potulky po Slovensku ma priviedli aj do končín, kde som nikdy nebola. Jedným z nich sú aj Ábelovské lazy. Vystriedalo sa tu za krátky čas snáď každé počasie. Slnko, dážď, búrka, hromy, blesky. Ako keby čarovným prútikom sa opäť  roztvorili nebesá a zasvietilo na nedotknutú prírodu, vyžarujúcu pokoj a hrdosť životodárne slnko. Niekedy som si nebola istá, či vôbec niekde prídem, či cesta pokračuje alebo končí. Nestretla som dlho nikoho, koho by som sa na ňu spýtala. Napriek tomu, som sa tu cítila nesmierne slobodne a pokojne.

Ábelovské lazy sú súčasťou Krupinskej planiny. Všetky uhorské záznamy uvádzajú, že Ábelová (1275) , bola vždy slovenskou obcou.